Anglofónny svet po 1950: postkoloniálne hlasy a diaspora. Identita a jazyk sa prelínajú v rozprávaniach, ktoré mapujú globalizované skúsenosti.
Značka: jazyk
Literatúra ako nástroj národného uvedomenia. Úloha jazyka a tlače pri formovaní identity a verejného života.
Čo tvorí hmotné a nehmotné dedičstvo a prečo ho chrániť. Zodpovedné odovzdávanie pamiatok, jazykov a tradícií posilňuje identitu i kultúrnu pamäť spoločnosti.
Impresionizmus prenikol do sochárstva a literatúry: dôraz na dojem, prchavé okamihy a fragmentárnosť. Jazyk i forma sledujú atmosféru skôr než dej.
Štyria pilieri: od Hviezdoslavovho jazyka po Tatarkovu esej a Slobodovu novelu. Čo spája ich poetiky a ako prehovárajú k dnešnému čitateľovi a škole.
Urban, Jesenský, Figuli: predstavitelia moderny. Témy a poetika v kontexte spoločenských zmien.
Trnavská skupina a poetika súčasnosti. Inovácie jazyka a obrazu v tvorbe generácie.
Jozef Gregor Tajovský a spoločenská dráma. Konflikty, jazyk a realistické postupy na javisku.
Ivan Krasko a jeho melancholická lyrika. Symboly, ticho a moderné vnútorné prežívanie v poetike.
Kultúrne dedičstvo Kollára a Štúra v literatúre. Spôsoby interpretácie a prítomnosť v pamäti spoločnosti.
Vplyv romantizmu na obrodné hnutia: jazyk a folklór ako zdroje identity, mýty a história formujúce kultúrne sebavedomie národov.